reklama

Cudzinec

V dnešnom svete asi už mnohí z Vás zažili vzťah s cudzincom, či už na dovolenke alebo aj tu na Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

V dnešnom svete asi už mnohí z Vás zažili vzťah s cudzincom, či už na dovolenke alebo aj tu na Slovensku. U niektorýlo to boli len krátkodobé známosti, no u iných to možno pretrvalo...Medzi takých sa radím aj ja...Moja láska sa ku mne dostala priamo cez internet. Myslím, že to nie je nič neobvyklé, nakoľko sa tento svet neuveriteľne rýchlo vyvíja...Do tohto kolobehu som spadla aj ja...

Písal sa 21.marec 2008, sedela som za PC a zrazu sa niekto ozval z druhej strany sveta..bolo to Maroko. Nejako som sa mu nemienila venovat, ale predsa ma nechtiac stiahol do svojho sveta. Všetci mi vraveli len svoje "bla bla" ... a čo už ta videl? určite chce len papiere...a podobne pripomienky, ktoré sa mi nechcelo počúvať stále dookola...Asi po polroku som mu urobila víza...modlila som sa , aby vsetko dobre dopadlo...stalo sa, radosť bola na oboch stranách, peniaze na jeho účte pripravené, len sa čakalo na doručenie originálu...ale potom prišiel veľký a prudký spád...Na pošte sa to niekde zapotrošilo nakoľko boli Vianoce a platnosť mu skončila v deň, keď mu bola pošta doručená...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boli to najhoršie Vianoce v mojom živote...Pocit úzkosti, odpor k veciam a dokonca aj k rodine, ktorá ma nechcela pochopiť. Nekomunikovala som s nikým okrem neho. Bolo mi jasné, že sa o mňa báli a čo bolo najlepšie, že mi nasľubovali všetko, len nech dokončim VŠ. Asi po mesiaci sme sa obaja z toho pomaly, ale isto dostali...pokračovali sme v našom každodennom chatovaní alebo telefonovaní...Milovala som to, ale malo to veľkú nevýhodu, čo asi všetci chápete na čo mierim...cítiť toho človeka vedľa seba, vedieť, že niekomu na Vás záleží z iného pohľadu ako sa na to pozerá Vaša rodina...a preto som pochopila, že musím konať!!!!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1.6.2009 som úspešne ukončila VŠ, bola to veľká radosť, ale zase mi chýbal TEN človek vedľa mňa. Zapla som"alarm" a zašla do cestovky...už mi nikto nemohol povedať to hnusné a tak boľavé "bla bla"...S priateľom, ktorého som nikdy nevidela naživo, nikdy sa ho nedotkla, a nie to už pobozkala, no napriek tomu ho tak dôkladne poznala, sme sa zo dňa na deň zhodli na dátume...a ja som začala baliť kufre...Mama o tom nikomu nehovorila...akoby sa bála tých útočiacich slov, ktoré ju mali zbombardovať. Všetci mi vraveli, že som nenormálna, ale ja som si bola tým človekom 100% istá, že je to ON-môjho srdca šampión! Bolo to veľmi zábavné, keď som si deň pred odletom lakovala nechty, písala si s ním a nakoniec rozlúčila, že ZAJTRA sa STRETNEME! Stertneme naozaj...Bolo to neuveriteľné, ale bez najmenších náznakov strachu som sa vydala do čarovného Maroka..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Malé nejasnosti s kufrom na letisku sa rýchlo pomynuli z mojej mysle...a potom sa dvere otvorili..Awww, bolo to tak zaujímavé a úžasné a tak šialené...bol taký iný ... Nevedela som čo urobiť, dala som mu pusu, obvešala som ho taškami a pálila na toaletu :D. Prehodila som si tričko, trochu upravila a šli sme. Prvá vec, čo potvrdila to, čo som k nemu cítila bolo keď ma chytil za ruku.. to mi dalo pocit bezpečia, ktoré som v krajine 3.sveta potrebovala.

Z Casablanky sme nastúpili na nekonečný autobus do Agadiru. A v tom autobuse sa to stalo...1.ozajstná pusa.:D:D:D Pripadalo mi to smiešne, ale úžasné..po nekonečných 9.hodinách sme dorazili. Volala som domov, no ako naschvál nikto nedvíhal. Bola som dohodnutá s rodičmi, že sa budem pravidelne hlásiť každý deň. Pre istotu som im tiež nechala jeho tel.číslo, kópiu jeho pasu a všetky informácie, čo som o ňom mala, len aby som ich ukľudnila..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dni prebiehli veľmi rýchlo...všetko bolo dokonalé, presne ako z rozprávkovej knižky.Jeho kamaráti boli tiež zlatí...poznala som ich buď z fotiek alebo z jeho nekonečných rozprávaní.. Došlo aj na zoznámenie s rodinou, čo som tak trochu čudne prežívala. :D:D:D Bol veľmi zlatý, vtipný...a ja som ho poznala aj naživo. Poviem Vám, ak si píšete s istou osobou viac než rok každý deň, verte mi je to presne akoby ste ho poznali v skutočnosti...Sestra mi stále vravela, ty ho vôbec nepoznáš,ale bolo to naopak...ja som ho poznala. Koniec mojej "zaslúženej dovolenky" sa isto chýlil ku koncu a pociťovali sme to obaja rovnako.

Prisahám, že som v živote nevidela chlapa plakať tak, ako plakal vtedy ON...Bolo jasné, že sa som sa slzám neubránila ani ja, vpodstate, ja som to cele "rozplakala :D"...Posledný večer, ráno a cesta späť so Cassablanky bola tichá, posiata pocitom úzkosti, že to krásne sa končí...Odletela som ...

Doma som sa ako tak držala, v spomienkach na nezabudnuteľné dni, ale aj plakala...tak ako plakal aj on...naštastie som sa nezdržala doma dĺho..Absolvovala som promócie a o necelé 2 týždne som bola v Grécku. Bolo mi veľmi ťažko. Bola som v tak známom prostredí, keďže to už bol 3.rok, čo som sa tam vracala za prácou, ale cítila som sa tam ako čierna ovca. Počas siesty a večer po robote som plakala....písala zúfale emaily...viedla telefonáty s mojou láskou...mame som o ničom nechcela dať vedieť, aj tak by to nechcela pochopiť, presne tak ako to nechce pochopiť dodnes...

Momentálne, čo sa týka mojej rodiny, ma nikto nepodporuje v tomto vzťahu, mama so sestrou sa ma občas spýtajú ako sa má a čo nové, ale ťažko sa mi o tom rozpráva a aj tak sa to viac menej skončí hádkou...ale ja som si istá, že to, čo chcem je ON. Hľadáme rôzne východiská, ako ho dostať tu, ale veľa možností nemáme...trápime sa..raz on...raz ja...niekedy obaja naraz...

Mnohé páry, ktoré sa môžu denno-denne stretávať, si takéto problémy vôbec neuvedomujú...Dokazujú si pred sebou svoje nedokonalosti vo vzťahu, nie že by vyzdvihovali ich prednosti. Hádajú sa na banálnych problémoch, miesto toho, aby sa tešili jeden z druhého...

Láska, podobne ako život, nie je pohodlný a pokojný stav, ale veľké a nádherné dobrodružstvo. Moje dobrodružstvo sa začalo...nevybrala som si ľahkú cestu ako väčšina ľudí ...som len jedna z nepatrného percenta, ktorí musia za svoju lásku "bojovať" nezvyčajným spôsobom.

Držte nám palce...a ako napísal jeden z mojich kamarátov: "I am thinking, GOD, such a short life... I can see the watch through the Mirror... It is so cruel... It never waits for me... It doesn't care what I am thinking or what i want... it is running to the end and remind me with each tick, life is too short..." (Rožmýšlam, Bože, aký je život krátky....Hodiny môžem vidieť cez zrkadlo...Je to tak kruté...Nikdy na mňa nepočkajú...Nestarajú sa o čom rozmýšľam alebo čo chcem...len utekajú a pripomínajú sa iba svojím tikaním, život je taaak krátky...)

Erika Feketeova

Erika Feketeova

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ahojte, po dlhšej dobe som späť s batôžtekom skúsenosti. Zoznam autorových rubrík:  Taxi maniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu